Ktorá diéta na chudnutie? Čo hovorí 48 randomizovaných štúdií

Všetky veľké rodiny diét, od tých s najmenším obsahom sacharidov po tie s najmenším obsahom tukov, vedú k úbytku hmotnosti a rozdiely medzi nimi zostávajú malé. To je záver sieťovej metaanalýzy 48 randomizovaných štúdií so 7 286 účastníkmi (Johnston a spol., JAMA, 2014). Štúdia DIETFITS potom prešla priamym testom so 609 dospelými sledovanými dvanásť mesiacov: 5,3 kg priemerného úbytku pri strave s nízkym obsahom tukov, 6,0 kg pri strave s nízkym obsahom sacharidov, rozdiel, ktorý nie je štatisticky významný a nevysvetľujú ho ani gény, ani inzulín (Gardner a spol., JAMA, 2018).

Čo metaanalýza 48 štúdií porovnala

48 štúdií, ktoré Johnston a spol. spojili, pochádza z 59 publikácií vybraných zo 6 databáz a predstavuje 7 286 dospelých s nadváhou alebo obezitou, s indexom telesnej hmotnosti 25 a viac (Johnston a spol., JAMA, 2014).

Každá štúdia si ponechala svoju populárnu diétu alebo diéty, bez odborného vedenia, proti inej stravovacej metóde alebo proti žiadnej diéte; sledovanie trvalo aspoň tri mesiace a hmotnosť sa merala po 6 a potom po 12 mesiacoch (rovnaký zdroj).

Tá istá diéta sa v niekoľkých štúdiách objavovala zriedka, čo sťažovalo akékoľvek priame porovnanie. Sieťová metaanalýza túto prekážku obchádza: spája diéty do dvojíc, pričom každý článok sa opiera o štúdie, ktoré ich postavili proti sebe (rovnaký zdroj).

Proti žiadnej diéte dosiahol úbytok hmotnosti 8,73 kg po 6 mesiacoch pri strave s nízkym obsahom sacharidov, oproti 7,99 kg pri strave s nízkym obsahom tukov; po 12 mesiacoch sa obe rodiny zišli okolo 7,3 kg (rovnaký zdroj).

Model oceňuje aj vplyv behaviorálnej podpory, 3,23 kg po 6 mesiacoch oproti 1,08 kg po 12 mesiacoch, a pohybu, 0,64 kg oproti 2,13 kg (rovnaký zdroj).

Malé rozdiely medzi pomenovanými diétami

Najväčší rozdiel medzi dvoma pomenovanými diétami dosiahol 1,71 kg: po 6 mesiacoch bola Atkinsova diéta pred diétou Zone (Johnston a spol., 2014).

Pre autorov je úbytok hmotnosti dosiahnutý pri jednej či druhej strave s nízkym obsahom sacharidov alebo tukov významný a rozdiely medzi pomenovanými diétami zostávajú malé (rovnaký zdroj).

Štúdia DIETFITS: dve diéty, dvanásť mesiacov sledovania

DIETFITS získala 609 dospelých od 18 do 50 rokov, bez cukrovky, s indexom telesnej hmotnosti medzi 28 a 40. Randomizácia rozdelila týchto dobrovoľníkov medzi zdravú stravu s nízkym obsahom tukov a zdravú stravu s nízkym obsahom sacharidov (Gardner a spol., JAMA, 2018). Štúdia prebiehala na jedinom pracovisku a nábor sa rozprestrel od 2013 do 2015 (rovnaký zdroj).

Sprievodná starostlivosť sa medzi skupinami nelíšila: 22 skupinových stretnutí rozložených na dvanásť mesiacov, vedených lektormi, s rovnakým cieľom: verzia diéty, ktorá sa dá najdlhšie vydržať (rovnaký zdroj).

Po 12 mesiacoch dosiahol priemerný úbytok hmotnosti 5,3 kg v skupine s nízkym obsahom tukov a 6,0 kg v skupine s nízkym obsahom sacharidov. Rozdiel 0,7 kg medzi nimi nebol štatisticky významný (95 % interval spoľahlivosti: -0,2 až 1,6 kg). Skutočne dosiahnuté príjmy sa líšili oveľa viac: 48 % sacharidov na jednej strane oproti 30 % a 29 % tukov oproti 45 % (rovnaký zdroj).

481 z 609 účastníkov, teda 79 %, dokončilo sledovanie a 18 zaznamenaných nežiaducich udalostí sa rozdelilo rovnako medzi skupiny. Lipidové profily a krvný tlak sa v oboch skupinách zlepšili; LDL cholesterol vzrástol v skupine s nízkym obsahom sacharidov (rovnaký zdroj).

Individuálny rozptyl výrazne presahoval rozdiel medzi skupinami: od 30 kg stratených po 10 kg prijatých v každej skupine, teda rozptyl blízky 40 kg (rovnaký zdroj).

Ani gény, ani inzulín diéty nerozdelili

Zostávala stopa, ktorou sa uberali predchádzajúce práce: závisí správna diéta od profilu každého človeka? Štúdia testovala dva markery, genetický profil postavený na troch polymorfizmoch a hladinu inzulínu meranú tridsať minút po záťaži glukózou. Na začiatku malo 40 % účastníkov profil spájaný s diétou s nízkym obsahom tukov a 30 % profil spájaný s diétou s nízkym obsahom sacharidov (Gardner a spol., 2018).

Nenašla sa žiadna interakcia medzi dodržiavanou diétou a genetickým profilom (P = 0,20) ani medzi diétou a sekréciou inzulínu (P = 0,47) (rovnaký zdroj).

Skoršia retrospektívna práca pozorovala rozdiel 6 kg proti 2 kg podľa priradenia účastníčok ku genotypu. DIETFITS bola navrhnutá tak, aby túto hypotézu otestovala prospektívne; štúdia ju nepotvrdila (rovnaký zdroj).

Tieto dva markery neumožnili určiť, ktorá diéta komu vyhovuje, poznamenávajú autori (rovnaký zdroj).

Dodržiavanie v dlhodobom horizonte

Metaanalýza z roku 2014 spája svoje odporúčanie s jednoduchým kritériom: navrhnúť diétu, ktorú pacient dokáže dodržať (Johnston a spol., 2014).

Druhá metaanalýza, zahŕňajúca 27 štúdií, vyčísluje dodržiavanie programov na chudnutie. Priemerná miera je 60,5 % a s dĺžkou klesá: 69,9 % pri programoch kratších ako 12 mesiacov, 53,0 % pri tých, ktoré trvajú rok a viac (Lemstra a spol., Patient Preference and Adherence, 2016).

Dve páky tieto miery zlepšujú, faktorom 1,65 pri vedení stretnutí, 1,29 pri sociálnej podpore (rovnaký zdroj).

Po skončení programov zostáva citlivým bodom trvanie: prehľad Halla a Kahana uvádza, že v metaanalýze 29 štúdií sa viac ako polovica stratenej hmotnosti vráti do dvoch rokov a viac ako 80 % do piatich rokov (Hall a Kahan, Medical Clinics of North America, 2018).

Obezita a poruchy príjmu potravy: odborné sledovanie

Opísané štúdie sa týkali dospelých bez cukrovky (Gardner a spol., 2018). Iné situácie si vyžadujú lekárske sledovanie, ktoré tieto protokoly neriešia.

Obezitu klasifikuje Svetová zdravotnícka organizácia ako chronické a opakujúce sa ochorenie; v roku 2022 žilo s obezitou 890 miliónov dospelých (WHO, 2025).

U človeka žijúceho s obezitou znižuje úbytok 5 % až 10 % hmotnosti riziko vzniku cukrovky 2. typu (HAS, 2011).

Vo Francúzsku Haute Autorité de Santé (HAS) žiada, aby nadváhu a obezitu viedol lekár prvého kontaktu, v plánovanom sledovaní (HAS, 2011). Zároveň varuje pred opakovanými diétami, ktorých výkyvy hmotnosti môžu byť nebezpečné pre zdravie (rovnaký zdroj).

Poruchy príjmu potravy, mentálna anorexia alebo bulímia, patria odborníkom vyškoleným na tieto poruchy (Assurance Maladie, 2026).

Nič z týchto výsledkov nenahrádza posúdenie individuálnej situácie, ktoré patrí zdravotníkovi (HAS, 2011; WHO, 2025).